anima_mea

Všetci sme ľudia. Sme tu, aby sme žili. 

Čakáme na zmeny, nádeje vkládajúce do tých, na ktorých padla voľba náš všetkých. A kedysi sa rozhodlo, že niekto bude náš osud riešiť niekto za nás. Svoje práva sme predali. Svoje rozhodnutia tiež. 

Je potom jednoduché niekoho viniť, na niekoho ukazovať, nemusieť nič riešiť, iba kritizovať. Dokedy však sme v tomto stave, sú prázdne všetky sľuby i naše nádeje. 

Od koho očakávame, že nám to splní? Od tých, ktorým sme dali našu právomoc? 

Dali sme im naše blaho, práva i naše zmýšľanie. My ako ľudia chceme žiť v mieri, v láske a v šťastí, v priateľstve, v útulnom byte byť, v útulnom dome žiť. 

Z balkóna sa pozerať do záhrady, kde rastú kvety, kde vôňu trávy človek cíti, kde sa hrajú deti, kde sedíme radi. 

Kde život cítime, kde nie je nenávisť a pohŕdanie voči sebe, kde otvárame nový deň a objavujeme planéty, staviame si nové cesty a podnety, hlbiny oceánu preskúmame, na cestu vo svojom vnútri sa dáme, spoznáme dimenzie iné a seba skutočných, spoznáme hĺbku krásy spoločnej. Tej krásy, ktorú sa v tomto svete každý do istej miery bojí otvoriť. 

Veď v spoločnosti, kde vo svete vládne zisk, je lepšie svoju čistotu skryť. 

Čože je toto svet, o ktorom sme snívali? Je to svet, ktorý sme detskými očami objavovali? Čože je to svet, ktorý by sme chceli svojim deťom zanechať? 

Pozrime sa na dnešné dialógy, ako sa vo svete rozpráva, do stĺpcov novín sa píše a závery náš nepotešia, aké sú hriešne. To už sme sa na koniec dostali? 

Už sme všetko zabudli? Prečo, kde sme a časom plytváme napriek tomu, že máme len jeden život. Všetko môže byť inak. Stačí len úprimne milovať a druhého na spoločnej ceste ctiť. Keď to spoločné s každým na svojej ceste zdieľaš v dialógu, nie v mocia, ale v mieri s ním zmýšľaš, Teraz vidíš osud, ktorý sa úmyselne formuje v spotrebiteľských podmienkach. 

Chápeme, že teraz osud čaká, aká voľba padne od každého človeka. Či ostane svet spotrebiteľský, kde hnijeme v utrpení a chradneme v nepriateľstve? Alebo urobiť krok a spojiť sa so všetkými, vynaložiť úsilie a vytvoriť budúci svet, svet tvorenia, kde je človek človekom. Kde je na prvom mieste človek a jeho poznanie obnáša mnoho ciest. V každom z nás na tejto planéte je táto vízia. Vytvorme spoločenstvo, v ktorom to stojí za to. A každý z nás chce budovať spoločnosť tvorivú. A teraz je čas o tom hovoriť všetkým. 

Samozrejme, každý si volí sám, v akom svete chce žiť. No podmienky vieme vytvoriť lepšie. Je to o pravde, o čase a o evolúcii. 

Hovorí o tom už každý. Dnes je online globálna konferencia o 16.00hod “O čom snívali proroci”. Odporúčam tým, ktorí majú záujem žiť v krajšom svete plnom lásky, lepších technológii a nie v otroctve s tyranmi na vrcholku pyramídy. 

Zdroj: Nyní přišel čas TVOŘIT! Jsme lidé, jsme zde, abychom Žili. Ty můžeš toho udělat hodně!